Definície

Status pôvodnosti:
Pôvodný taxón – vyvinul sa na Slovensku, alebo sa sem rozšíril pred začiatkom neolitu, alebo neskôr, ale nezávisle od ľudskej činnosti. Ak je taxón považovaný za pôvodný na akejkoľvek lokalite v rámci územia Slovenska, nie je zahrnutý v zozname nepôvodných taxónov (napr. Telekia speciosa).
Nepôvodný taxón – rozšíril sa na Slovensko po začiatku neolitu. Bol buď dovezený človekom, alebo sa rozšíril (spontánne) ako dôsledok ľudskej činnosti a bol minimálne raz zaznamenaný mimo kultivácie. Krížence s nepôvodným taxónom sú považované za nepôvodné, lebo by u nás nevznikli bez prítomnosti nepôvodného rodiča. Pestované krížence, ktoré neboli zaznamenané mimo kultivácie, nie sú v zozname zaradené. Krížence dvoch archeofytov, alebo archeofytu a pôvodného taxónu sú považované za archeofyty, aj keď boli zaznamenané až v súčasnosti, pretože je možné, že nototaxón (kríženec) vznikol aj v minulosti. Krížence s jedným neofytným rodičom bez ohľadu na pôvodnosť druhého rodiča sú považované za neofyty.

Čas introdukcie (podľa práce Pyšek et al. 2004):
Archeofyt – nepôvodný taxón introdukovaný na danom území od začiatku neolitického poľnohospodárstva do roku 1500.
Neofyt – nepôvodný taxón introdukovaný na danom území po roku 1500.

Invázny status (podľa práce Richardson et al. 2000):
Prechodne zavlečený taxón (casual) – nepôvodný taxón, ktorý môže na území kvitnúť a prípadne sa aj rozmnožovať, ale netvorí populácie schopné samostatnej reprodukcie, preto je závislý na opätovnej introdukcii.
Naturalizovaný taxón (naturalized) – pravidelne sa rozmnožuje, tvorí stabilné populácie pretrvávajúce po mnoho životných cyklov.
Invázny taxón (invasive) – naturalizovaný nepôvodný taxón, ktorý sa rozširuje relatívne rýchlo na veľké vzdialenosti.

Doba introdukcie – pri archeofytoch sa vzťahuje na obdobie, z ktorého máme prvé archeologické dôkazy o výskyte taxónu na našom území, a to: neolitická a eneolitická doba (5000 – 1900 pnl.), doba bronzová (1900 – 700 pnl.), doba železná (700 – 0 pnl), rímska doba a doba sťahovania národov (0 – 565 nl) a stredovek (565 – 1500 nl). Pri neofytoch sa vzťahuje na rok prvého záznamu výskytu taxónu na našom území. Taxón sa mohol vyskytovať na území aj pred týmto dátumom, no o jeho prítomnosti nemáme publikovaný záznam.
Rok prvého známeho výskytu vo voľnej prírode (to znamená na mieste, kde taxón nebol zámerne pestovaný) – je uvedený pre druhy, ktoré boli introdukované zámerne. Pre taxóny introdukované neúmyselne je rok introdukcie ten istý ako rok prvého zaznamenaného výskytu vo voľnej prírode.

Spôsob introdukcie (hlavné cesty introdukcie taxónu do krajiny):
Úmyselne – aktívne človekom.
Neúmyselne – ako postranný dôsledok ľudskej aktivity.

Početnosť na Slovensku je odvodená z počtu záznamov v databázach CDF a ISTB a ďalších publikovaných a nepublikovaných zdrojoch.

Rozšírenie taxónu (založené na fytogeografickom delení Slovenska podľa Futáka (1980)):
Beschidicum occidentale zahŕňa flyšové pohoria na severozápade krajiny.
Beschidicum orientale zahŕňa flyšové pohoria na severovýchode krajiny.
Carpathicum orientale je malý región v severovýchodnom cípe Slovenska, ktorý je súčasťou Východných Karpát.
Eucarpaticum zahŕňa najvyššie pohoria na severe Slovenska.
Eupannonicum zahŕňa nížiny na juhovýchode a juhozápade krajiny.
Intercarpaticum zahŕňa veľké kotliny medzi pohoriami v Eucarpaticum.
Matricum zahŕňa nížiny v strede južného Slovenska.
Praecarpaticum zahŕňa väčšinu pahorkatín.

Typ krajiny (Typ invadovaného biotopu):
Vytvorený a intenzívne využívaný človekom – zastavané územia, parky, záhrady, sady, poľnohospodárska krajina, všetky typy ruderálnej vegetácie a ostatné biotopy podstatne zmenené ľudskou činnosťou, napr. chladiace nádrže termálnych kúpeľov.
Poloprírodný – kultúrna krajina mierne ovplyvnená človekom, ako pasienky, pravidelne kosené lúky a lomy.
Prírodný – lesy a prirodzene bezlesá vegetácia (alpínska vegetácia, mokrade, atď.).

Klasifikácia a nomeklatúra syntaxónov je podľa práce Jarolímek & Šibík (2008). Pre taxóny, vyskytujúce sa v širokom spektre rôznych syntaxónov, sú uvedené len najdôležitejšie syntaxóny.

Životné formy (klasifikácia podľa Raunkiæra):
Terofyt – jednoročná rastlina s krátkym životným cyklom, nepriaznivé podmienky (zima, sucho) prežíva vo forme semien.
Hemikryptofyt – trváca rastlina s obnovovacími púčikmi na, alebo blízko povrchu pôdy.
Chamefyt – trváca rastlina s obnovovacími púčikmi na výhonkoch do 25 cm nad povrchom pôdy.
Fanerofyt – trváca rastina s obnovovacími púčikmi umiestnenými vyššie ako 25 cm nad povrchom pôdy, napr. stromy a kry.
Geofyt – trváca rastlina s obnovovacími púčikmi pretrvávajúcimi v zemi.
Hydrofyt – vodná rastlina s obnovovacími púčikmi vo vode.

Pôvod: vzťahuje sa na kontinenty, kde je taxón považovaný za pôvodný. Sú tu zahrnuté aj kategórie „kultivácia“ a „hybrid“, keďže niektoré taxóny vznikli v kultivácii, alebo krížením.

Zdroje:
Futák J. (1980): Fytogeografické členenie [Phytogeographical classification]. – In: Mazúr E. (ed.), Atlas Slovenskej socialistickej republiky [Atlas of the Slovak Socialist Republic], p. 88, Slov. ústav geodézie a kartografie SAV, Bratislava.

Jarolímek I. & Šibík J. (eds) (2008): Diagnostic, constant and dominant species of the higher vegetation units of Slovakia. – Veda, Bratislava.

Pyšek P., Richardson D. M., Rejmánek M.,Webster G. L.,Williamson M. & Kirschner J. (2004): Alien plants in checklists and floras: towards better communication between taxonomists and ecologists. – Taxon 53: 131–143.

Richardson D. M., Pyšek P., Rejmánek M., Barbour M. G., Panetta F. D. &West C. J. (2000): Naturalization and invasion of alien plants: concepts and definition. – Diversity Distrib. 6: 93–107.